TROGIR patrí k najcennejším a najvýznamnejším mestským architektonickým celkom v Dalmácii. Tvoria ho historické jadro na ostrovčeku s románskou katedrálou sv. Vavrinca a nová časť na pevnine. Staré jadro leží na ostrove medzi pevninou a ostrovom Čiovo, s ktorým je spojený cez Trogirský prieliv moderným zdvíhacím mostom. Má prívlastok „malý Dubrovník“. Trogir oplýva bohatstvom kultúrno-historických pozoruhodností. Prechádzku historickým mestom možno prirovnať k ceste do minulosti. Historické jadro, ktoré sa formovalo od 13.-15. storočia, je veľkým múzeom pod šírym nebom. Každý dom tu má svoju vlastnú históriu. Medzi mestskými hradbami sa nachádzajú kostoly, paláce a meštianske domy. Od r. 1997 je Trogir zapísaný do listiny svetového kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO. Na pevnine sa nachádza novodobá časť mesta s množstvom reštaurácií, barov, cukrární, tanečných kaviarní a diskoték. Západne od Trogiru leží rybárska dedinka Seget, v blízkosti ktorej sa nachádza komplex Medena. Medzi mostom a mysom Čubrijan leží prístav pre jachty - marina. V blízkosti, v obci Kaštela (v osade Resnik) sa nachádza letisko SplitKaštela. Trogir založili asi pred 1700 rokmi Gréci. Rimania neskôr v osade vybudovali prístav. Po spustošení susedného Salonu (dnešný Split) Avarmi a Slonmi v 6. stor. sa časť utečencov uchýlila do opevneného Trogiru. Po rozpade rímskej ríše patril prístav Byzantskej ríši. Nový rozmach mesta nastal za vlády chorvátskych a uhorsko-chorvátskych kráľov, ktorí priznali obci autonómiu. V rokoch 1420-1797 patrilo mesto Benátkam. Obdobie hospodárskeho a kultúrneho rozkvetu ukončili turecké nájazdy. Benátsku nadvládu vystriedali nakrátko Francúzi, potom ho na sto rokov ovládli Habsburgovci. Od r. 1918 je Trogir pod chorvátskou správou.